História obce

Tomášov sa rozprestiera 18 km od hlavného mesta SR Bratislavy. Hoci Bratislava nie je úzko spätá s oblasťou obce, počas histórie nadobudnutý centrálny charakter veľkomesta výrazne ovplyvňoval život obyvateľov v okolitých obciach. V našom uponáhľanom svete postupne zabúdame na život našich predkov. Nachádzame málo času na pripomenutie dôležitých udalostí histórie. Typickým spôsobom pre moderného človeka, v elektronickej forme, sa pokúsim zhrnúť dejiny obce Tomášov.

1. Na začiatok o svedectve ústnej tradície našich predkov. Podľa ich spomienok obec pozostávala z dvoch častí: Horné Pathó naproti dnešnému stavu ležala o dva kilometre bližšie k obci Malinovo a Dolné Pathó sa nachádzala za časťou obce Majorháza. Časté záplavy prinútili obyvateľstvo usadiť sa na dnešnom území obce, v Hornom Pathó. Keďže časť Horného Pathó zničili záplavy, obec pomenovali „Fele“, neskôr Féll, v slovenčine „polovica“.1 K obci patria aj pričlenené majetky, ktoré v minulosti vlastnili šľachtici a aj dnes sú súčasťou obce Tomášov. Majetok Majorháza daroval uhorský kráľ Karol III. svojmu oddanému znalcovi práva, cisársko-kráľovskému dvorskému radcovi, barónovi Pavlovi Jeszenákovi za vernú službu a vedenie dedičských záležitostí. Tomášov osada (maď. Tamásháza) v roku 1456 bola majetkom Gregora Tamásházyho.2 Názov miestnej časti bolo odvodené od jeho priezviska. Neskôr tento majetok získal gróf Albert Apponyi, ktorý tu dal vybudovať tehelňu. Obecná časť Doma sa nachádza pri Malom Dunaji. V minulosti bola len málo obývaná.

Uhorská štátna správa vyzvala jednotlivé obce štátu, aby rozhodli o trvalom mene svojich obcí.3 Obecné zastupiteľstvo uznesením zo dňa 23. júla 1906 sa rozhodlo, že Féll sa premenuje na Fél. Na tom istom zasadnutí sa rozhodlo, že pripojená obec Madarasz sa od roku 1906 bude nazývať Kismadarász (slov. Malý Madaras). Dňa 29. júna 1918 k obci Fél pripojili ešte aj obec Hideghét ( slov. Studené). Neskôr sa stala súčasťou obce Most pri Bratislave.4 V roku 1923, po vytvorení Československej republiky, Slovenská liga odkúpila od štátu pozemky Apponyiovcov, ktoré stratili v dôsledku prvej pozemkovej reformy, a rozdelila medzi prisťahovanými občanmi pochádzajúcimi z Terchovej, Myjavy a Moravy. V roku 1948 na žiadosť občanov slovenskej národnosti bola obec Fél premenovaná na Tomášov. Toto meno dostala podľa miestnej časti Tomášov osada.

Prvé zachované písomné zmienky začínajú rokom 1250. Zaznamenané sú rôzne udalosti, spory, ktoré sa v danom období riešili. - Prvý písomný doklad pochádza zo dňa 4. decembra 1250. Listina vydaná v obci Oltve hovorí o súdnom rozhodnutí palatína Rolanda, bratislavského župana, v záležitosti riešenia sporu o majetok dvorníkov zo Žitného Ostrova so synmi Michala z Nadaštu. Tu medzi stotníkmi (lat. centuriones) dvorníkov zo Žitného Ostrova sa uvádza i Beca z Feélu. Menovaný bol prvým známym hodnostárom z obce Feél. Listina z 13. októbra 1291 prináša svedectvo o priateľskom pokonaní vo veci predpokladanej vraždy Jána Feeliho. Jeho príbuzní odpúšťajú trest páchateľovi.7 - V listine zo dňa 27. februára 1401 na odporúčanie uhorských prelátov a barónov moravský markgróf Jodok daruje kráľovský majetok Feel na území bratislavskej stolice synovcovi Temelinovi zo Sv. Jura. Ak však menovaný zomrie bez mužského potomka, majetok sa dostane do rúk jeho bratovi Petrovi zo Sv. Jura. - Dňa 8. apríla 1409 po smrti Temelina na prosbu Petra zo Sv. Jura Hodnoverné miesto Bratislavskej kapituly prepísalo spomínanú darovaciu listinu.9 Félske majetky bývali často zálohované. Obec sa postupne stala súčasťou majetkového komplexu, ktorý patril k hradnému panstvu Éberhard /slov. Malinovo/. Súčasťou éberhardského panstva bola nielen obec Fél, ale aj jeho dnešné súčasti - niekdajšie samostatné lokality Majorháza a Tamásháza i obec Zálesie (maď. Tőkés). Ucelenejšie historické údaje o tomto panstve možno získať z urbárov zo 17. storočia. Držiteľom časti Tomášov sa v roku 1734 stal Pavol Jeszenák z Viesky (maď. Kisfalud), ktorý už v roku 1723 v majetku na Žitnom Ostrove vlastnil obec Csenke /slov. Čenkovce/. Do majetku bol ako jeho nový vlastník vovedený v roku 1738, a Hodnoverné miesto Bratislavskej kapituly o tom vydalo listinu.

Samospráva obce Fél, podobne ako v prípade iných uhorských miest a obcí, sa vyvíjala v zrkadle politických udalostí v krajine. Do roku 1848 išlo o poddanskú obec ležiacu v Bratislavskej stolici, na čele ktorej stáli richtár a prísažní a súdnu právomoc mal sčasti v rukách zemepán. Reorganizácia a významná modernizácia verejnej správy, ktorú uskutočňovala víťazná Viedeň po porážke maďarskej revolúcie v rokoch 1848/49, priniesla so sebou i zriadenie úradov, pôsobiacich na území okresu ako najnižšie inštancie vo všetkých administratívnych i súdnych veciach, ktoré neboli zvlášť vyhradené do pôsobnosti iných orgánov. Tieto úrady sa nazývali slúžnovskými úradmi. Boli zriadené a ich pôsobnosť bola vymedzená nariadením ministrov vnútra, spravodlivosti a financií zo dňa 19. januára 1853. Pôsobnosť slúžnovských úradov sa postupne upravovala spolu s vývojom politických pomerov, hlavne po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní. Zákonný článok IV./1869 vyslovil zásadu, že sa súdnictvo oddeľuje od administratívy. Zákonný článok XXXI./1871 presunul súdnu kompetenciu slúžnych v občianskoprávnych a nesporných záležitostiach do právomoci novozriadených kráľovských okresných súdov. Agenda slúžnovských úradov bola nanovo upravená nariadením ministra vnútra zo dňa 12. novembra 1902, ktoré zostalo v platnosti až do zániku slúžnovských úradov, tj. do 31. decembra 1922.

Slúžnovský okres bol rozdelený na obvody a notariáty. Hlavný slúžny mal dozor nad ich agendou a podával návrhy na obsadzovanie notárskych miest. Bratislavská župa bola rozdelená na osem slúžnovských okresov. Obec Tomášov sa stala súčasťou 2. obvodu okresu Šamorín spolu s obcami Čakany, Čenkovce, Eliášovce, Hubice, Janíky, Malinovo, Maslovce, Most pri Bratislave, Oľdza, Štvrtok na Ostrove, Tonkovce, Vlky a Vojtechovce. V obci Fél sa vytvoril Obvodný notársky úrad, do pôsobnosti ktorej patrili obce Tomášov, Studené, Malý Madaras a Vlky. Notárske spisy sa väčšinou zachovali z rozmedzia rokov 1863 – 1918.11 V obci Fél v tomto období postupne pôsobili nasledovní obecní notári: Vendelín Szieghardt, Pavol Kuszák, Gašpar Egyházy, Daniel Cséfalvay, Jozef Rácz, Michal Forgács a Ferdinand Polák. Od roku 1897 v obci zamestnávali aj pomocných notárov. Obecnými richtármi v tomto období boli: Daniel Mikóczy, Ladislav Csenkey, Anton Wallner, František Both, Ludovít Olgyay a Ján Füle.

V novej Československej republike politické okresy len zriedkakedy nadväzovali na bývalé slúžnovské okresy. Hranice šamorínskeho okresu však boli po vzniku republiky totožné s bývalými hranicami rovnomenného slúžnovského okresu. V medzivojnovom období neskôr nastali menšie zmeny. V roku 1923 pri úprave Československo-maďarskej štátnej hranice časť katastrálneho územia obcí odstúpená Maďarskému kráľovstvu a na druhej strane k nim boli pripojené časti katastrálneho územia maďarských obcí. Mníchovská konferencia, ktorá sa konala 29. septembra 1938 dopomohla k rozpadu Československej republiky. Dňa 2. novembra 1938 vo viedenskom kaštieli Belveder veľmoci rozhodli o nových štátnych hraniciach medzi okliešteným Česko-slovenskom a Maďarskom. Vyprázdnenie odstúpených území československou mocou a okupovanie maďarským vojskom bolo vymedzené 5.-10. novembrom 1938. Okupovanie Žitného Ostrova a šamorínskeho okresu vykonal 2. armádny zbor. Najprv bola zavedená vojenská administratíva, ktorá začala svoju činnosť od 10. novembra 1938. Štatárium (stanné právo), ktoré ešte zaviedli československé orgány, bolo 17. novembra zrušené a jurisdikčné právomoci vykonával vojenský súd. Odstúpené územia južného Slovenska boli zjednotené s Maďarskom podľa zákonného článku 34/1938 zo dňa 13. novembra 1938. Počas okupácie v r. 1938 – 1945 boli obce Tomášov, Malinovo a Vlky pripojené k Maďarsku. Verejná správa bola zavedená od 22. decembra 1938. Na týchto územiach bol obnovený župný administratívny systém. Vynárali sa problémy pohraničných obcí Cseklész (slov. Bernolákovo), Szemet (slov. Kalinkovo), Gutor (slov. Hamuliakovo), Somorja ( slov. Šamorín), Erzsébetmajor (slov. Alžbetin dvor), Majorháza a Éberhard (slov. Malinovo), ktorých obyvatelia vlastnili pôdu aj na československej, aj na maďarskej strane. Dostatočne nebol vyriešený ani malý pohraničný styk...

Čítaj celý článok [pdf]